OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
aktualizované: 02.02.2022 09:05:51

OPOS - občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov

Príspevky

Ako na Slovesnku vyzerá PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ SÚDNY PROCES

Je to choré ak sa obyčajný človek nemôže domôcť sv ojich práv hoci využil možé opravné prostriedky, kde to žijeme? Potom sa neni čo čudovať, že ľudia rezignujú a neveria, veď posúdte sami a kliknite na odkaz nižšie

https://www.youtube.com/watch?v=ALyMZXX1pmY&feature=youtu.be&app=desktop

NÁMIETKA PREMLČANIA K 10-ROČNEJ LEHOTE

Námietka nie je dôvodná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je oprávnený.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianského zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia môže premlčať tak v subjektívnej dobe ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri bezdôvodnom obohatení získanom plnením bez právneho dôvodu dochádza k obohateniu okamihom poskytnutia plnenia a teda týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba, ktorá je v tomto prípade trojročná a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 ročná a ktorá začala plynúť okamihom poskytnutia plnenia. Pokiaľ žalobca plnil v splátkach, tak objektívna premlčacia doba začala plynúť pri každej splátke odo dňa jej zaplatenia.

Žalobca pri uplatnení svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodí tým, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu  vychádzajúc z rozhodovania  súdov  v spotrebiteľských sporoch týkajúcich sa žalovaného aa má zato, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere je možné považovať za úmyselné konanie s cieľom obohatiť sa na úkor dlžníka. Tento úmysel  vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný napriek predchádzajúcim súdnym rozhodnutiam, v ktorých bolo konštatované používanie neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík z jeho strany naďalej používal pri uzatváraní zmlúv formulárové zmluvy, ktoré neobsahovali základné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a takýmto spôsobom žalovaný konal vedome, i keď pri jeho podnikateľskej činnosti musel mať vedomosť o tom, aké náležitosti má mať zmluva o úvere a napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti neuvádzal. 

Uvedené vedomé porušovanie zákona zo strany žalovaného bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie sp.zn. II.ÚS/90/2017 zo dňa 09.02.2017 a uznesenie sp.zn. III.ÚS/534/2015 zo dňa 27.10.2015) stým, že napriek uloženým sankciám žalovaný preukázateľne po dobu niekoľko rokov uzatváral spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 3Sžo 39/2014 zo dňa 01.07.2015 tiež konštatoval, že so žalovaným boli vedené viaceré správne konania, z ktorých bol vyvodený zodpovedný postih zo strany žalovaného dochádza opakovane k nerešpektovaniu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalovaný sa snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti poukázaním na postih v predchádzajúcich prípadoch. Žalovaný bol zo strany orgánu dozoru opakovane postihovaný za porušenie totožnej zákonnej povinnosti v rôznom časovom rozmedzí rokov 2008 - 2010 zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľa a taktiež využitím jeho nepriaznivej finančnej situácie v čase, keď spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje finančné prostriedky. Charakter porušení povinností žalovaného má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených stanovísk súdov, rozhodovacej praxe tunajšieho súdu ako aj na základe dokazovania vykonaného v tomto konaní dospel súd k záveru, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a teda objektívna premlčacia doba je v tomto prípade 10 ročná.

 

NOVINKA V TRESTNOM ZÁKONE

 

POSTÚPENIE POHĽADÁVKY


Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Čiže sa nemá meniť výška postúpenej pohľadávky. Zmluvu uzatvára pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené.

Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.

To znamená, že postúpiť pohľadávku môže veriteľ len takú, ktorá existuje. Pohľadávka je dlh, ak máte v čase postúpenia istinu úveru vyplatenú, alebo je dlh premlčaný postúpenie pohľadávky je neplatné.

V prípade takéhoto postúpenia pohľadávky v súdnom spore, teda zmena účastníka konania, je dôkazné bremeno na tej strane, ktorá vyvodzuje pre seba priaznivejšie podmienky v spore, ak teda budete takúto skutočnosť namietať, súd sa tm musí zaoberať

 

 

Záložné právo a jeho premlčanie :

"Premlčacia doba záložného práva je trojročná a beží od dňa, kedy právo mohlo byt vykonané prvý krát (t.j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu) [§101 občianskeho zákonníka]. Ak však bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,premlčiava sa za desať rokov odo dňa, kedy malo byt podľa rozhodnutia plnené (§ 110 ods. 1 veta prvá občianskeho zákonníka); v prípade, že záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky, premlčiava sa za desať rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo, alebo, ak bola v uznaní uvedená lehota k plneniu, tak od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 veta druhá občianskeho zákonníka).

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/257/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212276
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711212276.7

 

Premlčanie vs Obč. zákonník a Obch. zákonník


Vo veľa prípadoch sa ľudia obávajú vyjadrení veriteľa, že na ich prípad sa vzťahuje obchodný zákonník.
NIE JE TOMU TAK !
čítajte odôvodnenie Krajského súdu Košice (výňatok)
6Co/116/2014
"""Zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou, a preto snaha použiť v zmluve a zákone o spotrebiteľských úveroch podporne Obchodný zákonník naráža na prednosť Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník z hľadiska poradia aplikovateľnosti musí ustúpiť, lebo prednosť má spotrebiteľské právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.
V praxi to znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.
Z vyššie uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka,pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Prednosť majú teda ustanovenia Obč. zák. o premlčaní (§ 100 a nasl.), ktoré aj boli aplikované na prejednávanú vec súdom prvého stupňa, a teda v prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej."""